Medzi najvýznamnejšie udalosti minulého týždňa patrí agresívne uťahovanie monetárnej politiky Českou centrálnou bankou (ČNB). Tá vo štvrtok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu na 2,75%, čím prekonala aj tie najagresívnejšie odhady analytikov. Tí odhadovali navýšenie sadzby o 50 až 100 bázických bodov. ČNB navýšila sadzbu o celých 125 bodov, čo je najväčšie posilnenie od roku 1997. Guvernér Jiří Rusnok uviedol, že ďalšie navyšovanie sadzieb je pravdepodobné. Dôvod takéhoto prudkého nárastu boli silnejúce inflačné tlaky na českú ekonomiku. V septembri bola zaznamenaná medziročná inflácia na úrovni 4,9%, pričom panuje obava, že importovaná inflácia zo zahraničia sa začína prelievať aj do širšieho spotrebiteľského koša a môže značne ohroziť ekonomickú situáciu v Českej republike. Prognóza inflácie na budúci rok je 5,6%, čo je najvyššia inflácia za posledných 10 rokov.

Zvýšenie základnej úrokovej sadzby sa okamžite prejavilo na posilnení Českej koruny voči Euru. Tá sa dostala na úroveň 25,34CZK/EUR. Vzhľadom na to, že česká ekonomika je silne proexportná ekonomika, bude mať silnejšia Česká koruna negatívny vplyv na export tovarov, ktoré sa pre zahraničie predražia. To môže viesť k slabšiemu ekonomickému rastu. Prognóza rastu českej ekonomiky sa znížila na 1,9%. Vyššie úrokové sadzby sa postupne prejavia naprieč celou ekonomikou, ale najviac zasiahnu bežné obyvateľstvo v podobe drahších hypotekárnych úverov.

Česká centrálna banka nie je jediná ktorá musela reagovať na zmeny v ekonomike. Postupné uťahovanie monetárnej politiky vidíme vo viacerých krajinách, či už je to v Rusku, Poľsku alebo v USA. Európska centrálna banka sa vyjadrila, že sa nateraz nechystá zvyšovať úrokové sadzby ani znižovať podporný program nákupu štátnych dlhopisov. História nám však ukazuje, že vyjadrenia centrálnych bankárov sa niekedy môžu veľmi rýchlo meniť.